Slobodná Európa oslavuje 30 rokov. Momentálne prebieha ich narodeninové turné po kluboch v Česku a na Slovensku. Na ich koncerte v Trenčíne nám skupina povedala viac slov, aký majú názor na sociálne siete, ako vznikla ich spolupráca s Lacom Lučeničom, ich názore na alkohol atd.
V Slobodnej Európe už dlhodobo nepijete alkohol, Whisky a Sveťo dokonca ani nefajčíte. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
Sveťo: Vývoj. Ja som abstinent už 11 rokov a baví ma to. Je to taká nová skúsenosť. Zmenil som život, začal som športovať a v skratke užívam si triezvy stav.
Whisky: Mňa tiež pitie nejako nebavilo. Ono ja som prestal, preto keďže alkohol mi už nič nedával a už ma celkom aj otravoval.
Laco: Tak ja som už veľmi dávno prestal piť. Slovensky sa tomu hovorí „Zatvorila sa záklopka“. Ako mne nikdy alkohol nejako moc nechutil, vždy išlo asi len o to dostať sa do nejakého stavu.
Whisky, ty často cestuješ po svete. Na jednej prednáške o Kolumbii si spomínal, že tam bol nejaký tvoj známy, ktorý mal kazetu, kde mal vaše skladby. Aký je to pocit, keď vás poznajú až v ďalekej Kolumbii?
Whisky: Celé to bolo tak, že oni sa mi ozvali pred siedmimi rokmi, vraveli, že sú z Kolumbie a že počúvajú našu skupinu a robia tam festival a či by sme tam prišli zahrať. Nakoniec to nejako padlo, takže sme tam hrať nešli. No a po siedmich rokoch som tam išiel a bol som v Medellíne, tak som sa im ozval. Ich prístup bol strašne super, doniesli kazetu, ktorú že má od roku 1993 a tam bola Pakáren. Skvelé od nich bolo, že spravili pre mňa koncert, kam prišlo asi 100 ľudí.
30 rokov Slobodnej Európy a zároveň aj 30 rokov od Nežnej revolúcie. Ako vnímate to, že v Česku a aj na Slovensku majú v politike znova zastúpenie komunisti?
Sveťo: Oni sú tu podľa mňa stále. Ľudia skratka majú veľmi krátku pamäť. U nich funguje taký spomienkový optimizmus, ľudia si často tú minulosť spájajú so svojou mladosťou, ktorá je väčšinou pekná, a preto sa im aj tá minulosť zdá taká pekná. Zabúdajú na to, aký to bol v skutočnosti režim. Každý vie, aká to bola doba, stačilo, keď mal človek iný účes a nemusel ani nič zlé urobiť a hneď musel ísť na políciu.
Keď sme už pri tom, dá sa to nejako zmeniť?
Sveťo: Ťažko povedať. Niektorý ľudia viac a viac blbnú, takže sa mi zdá, že to bude len horšie a horšie.
Keď som už spomenul tú Nežnú revolúciu, ako ste prežívali 17. november 1989?
Sveto: No ono to bolo tak, že demonštrácie začali skôr. Najskôr bola Sviečková demonštrácia, potom pred Justičným palácom za oslobodenie Bratislavskej päťky (tam som chodieval aj ja, aj keď tam bývalo len 50 ľudí, väčšinou dôchodcovia). Tam už sme ale cítili, že sa niečo začína diať, narastala v nás nádej, že sa môže niečo zmeniť. Potom prišiel 16. november a demonštrácia pred Prezidentským palácom a išli sme k ministerstvu školstva, kde sme dali požiadavky. Von vyšiel s nami rokovať Gejza Šľapka, ktorý naznačil policajtom, nech nezasahujú (cítil sa asi trocha ako Gorbačov). No a potom prišiel 17 November, my sme vtedy počúvali Slobodnú Európu a počuli sme, čo sa udialo, a vyšlo sa do ulíc. No a potom už to išlo, každý deň sme demonštrovali, cítili sme, že sa môže niečo zmeniť. Keďže ja som vtedy robil trocha radikálnejšie transparenty, tak mňa vtedy označili za „agenta provokatéra“. To ma celkom mrzelo, keďže „agent provokatér“ som rozhodne nebol.
Sveťo, všimol som si, že ty si mal nedávno prestávku od sociálnych sietí. Aký máš teda názor na sociálne siete?
Sveťo: Tak ja som si uvedomil, že osobný kontakt je oveľa lepší ako cez sociálne siete. Aj keď je pravda, znova som sa k tomu vrátil. Trávim tam ale už menej času ako predtým a viac sa venujem svojim záľubám ako napr. maľovanie.
Laco Lučenič sa k vám pridal minulý rok. Ako vznikol nápad, aby s vami začal hrávať?
Sveťo: My sme s Lacom spolupracovali už dlhodobo, keďže už od druhej platne s nami spolupracoval. A minulý rok cez leto, keď náš basgitarista povedal, že nestíha s nami hrávať, cez rodinné a pracovné záležitosti, a keďže mal aj so ženou vlastný projekt v televízií (Mačka strakatá), a tak nám povedal, že končí. Tak sme hneď začali hľadať náhradu. Hľadali sme niekoho, kto by k nám aj filozoficky a vekovo zapadol. A Whisky v tom spomenul, že mu Laco volal, že by si veľmi rád s nami zahral. Tak sme ho oslovili a bolo to.
Teraz trocha k hudbe. Aké kapely vás smerovali, keď ste začínali s hudbou?
Sveťo: Tak u mňa všetko, čo človek počúva a nechá v ňom „pečať“. A skupiny, tak keď začnem: MC5, The Stooges, Iggy Pop, Dead Boys, Patti Smith, Ramones atď. Mňa skôr brali tie kapely zo CBGB a z Detroitu. Ale hej, keď prišla tá vlna so Sex Pistols a podobnými kapelami, tak priniesla veľa zaujímavých kapiel, aj keď tam mne už vadilo, že to bola taká módna vlna.
Laco: Tak to bolo ešte v predminulom storočí. Zo začiatku v 60 rokoch to boli The Kinks a Rolling Stones apod. Mňa skôr bavili v začiatkoch rhythm’n’bluesové kapely, z ktorých niektoré potom prerástli do vlastného subštýlu ako napr. Rolling Stones, The Who. Potom som sa trocha venoval svojej temnej jazz rockovej minulosti, ktorá pozostávala hlavne z kapely Fermáta, a potom som trocha experimentoval. Našťastie to nenechalo na mojom vývoji markantnú stopu. Ja som v podstate hybrid podobne ako David Bowie. Bohužiaľ je to jediné, čo máme spoločné.
Sveťo, ty okrem Slobodnej Európy hrávaš aj v Extipe a ešte máš aj vlastnú skupinu Jeho Skromnosť & Personál. Ako to stíhaš hrať v troch kapelách naraz?
Sveťo: No popravde nestíham. Preto s Jeho Skromnosť & Personál moc nehrávame. Je toho veľa, trocha som to neodhadol.
A na koho koncerte ste boli naposledy?
Sveťo: Ja sa koncertom dosť vyhýbam, ale čo ma celkom zaujali, je skupina Powersolo, dokonca som si zohnal aj ich 5 vinylov. Ale priznám sa, mňa musí fakt ovaliť tá hudba, aby som spozornel, ja nejako programovo nepátram, ale keď ma niečo zaujme, tak spozorniem a zistím si, čo to je.
Dočkáme sa od Slobodnej Európy ešte ďalšieho albumu?
Sveťo: Ja neplánujem, ale budem veľmi rád, keď sa to podarí. Ako momentálne to nemáme v pláne, ale keď príde inšpirácia, nejaká zhoda okolností, tak prečo nie.