Laco Deczi zostáva verný svojej tradícii, pokiaľ to situácia vo svete dovoľuje, dvakrát ročne odohrá koncerty vo svojej rodnej vlasti. Rodák z Bernolákova sa vo svojom úctyhodnom veku 84 rokov predstaví v najbližších dňoch slovenským fanúšikom aj v Žiline.
“Hrám, pretože musím. Hudbu robím celý život. Drží sa ma ako hovno košele. Kluby sa tu zlepšili, žiadne záchodové svinstvá, som rád, že to je lepšie. Máme pár nových vecí, ale inak hráme dookola to isté, lebo sme zistili, že sa to ľuďom trošičku páči,” konštatuje Laco Deczi, ktorý by vo svojom veku mohol pokojne sedieť doma na gauči a užívať si dôchodok. Namiesto toho sa okolo hudby motá v podstate celý deň. “Musíš cvičiť furt, pretože trúbka, to je veľká sviňa. Tri dni ju vynecháš a nevieš to rozdýchať. Fyzičku mám normálnu. Stačím.”
Na turné má Laco Deczi so sebou aj aktuálny album Kudla, ktorý je výberom štrnástich skladieb z Decziho tvorby. Skladby nahrali muzikanti nanovo v štúdiu New York Sound Studio. Okrem členov kapely Celula New York sa v skladbách objavili Brian Charette (organ), Eric Meridiano (piano), Noboru Kinukawa (basa), Steve Clark (basa), Chris DePino (harmonika), Kris Jensen (tenor saxofón) a Joe Tinari (gitara). Finálny master zaobstaral Jan Brambůrek z Tajný Studio.
Na koncertoch ho sprevádzajú Michael Krásný na basu, syn Vaico Deczi na bicie, časť koncertov odohrá s klávesákom Mikulášom Pokorným a časť s Walterom Fishbacherom. Na Slovensku ešte cítiť, že sa klubová scéna rozbieha. “V New Yorku to počas pandémie vyzeralo ako v ’45 po druhej svetovej vojne. Všetci poutekali, nikto tam nebol. Potom sa zas vrátili. Čiže život už ide do normálu. Boli aj tragédie. Umrel mi kolega, s ktorým som kedysi hrával, gitarista Larry Rolens. Ten zas hrával desať rokov aj s Jamesom Brownom. Nebol očkovaný, dva dni bol v nemocnici a umrel, veľká škoda.”
A čo Laca Decziho potešilo v poslednej dobe? “Bol som nemocný, neskapal som, tak som sa začal radovať.”
Laco Deczi vysúpi 10. 11. 2022 o 20:00 v žilinskom SMER KLUBE 77
kompletný zoznam aj českých koncertov nájdete na webe lacodeczi.com
text: Edo Kopček
foto: archív Laco Deczi